"ග්රීක භාෂාව" හි සංශෝධන අතර වෙනස්කම්
Content deleted Content added
No edit summary |
සංස්කරණය |
||
1 පේළිය:
{{තොරතුරුකොටුව භාෂාව
| name = ග්රීක
| nativename = {{
| pronunciation = එළනික
| region = නැගෙනහිර [[මධ්යධරණි මුහුද |මධ්යධරණි]]
| speakers = {{sigfig|11.9|2}} million
| date = 2007
| ref = <ref>[[Nationalencyklopedin]] ''"Världens 100 största språk 2007"'' ("The World's 100 Largest Languages in 2007").</ref>
|speakers2= 13
| familycolor = ඉන්දු-යුරෝපීය
| fam2 = [[හෙළනික]]
16 පේළිය:
| script = ග්රීක හෝඩිය
| nation = {{බුනොලැ|class=nowrap |{{GRE}} |{{CYP}} |{{EU}}}} |{{ALB}} (හිමාරා දිස්ත්රික්කය)
| minority = {{සරලලැයිස්තුවඇරඹුම|class=nowrap}}
<!---Do not remove entries with a source or add entries without a source! :--->
* {{ALB}}<ref name="HumanRights"/><ref>{{උපන්යාස පොත |url=http://books.google.com/books?id=kqCnCOgGc5AC&pg=PA68&dq=greek+minority+albania&lr=&as_drrb_is=q&as_minm_is=0&as_miny_is=&as_maxm_is=0&as_maxy_is=&as_brr=0 |title=ඊස්ටර්න් යුරප් ඇට් දි එන්ඩ් ඔෆ් දි 20ත් සෙන්චරි |first=ලැන් |last=ජෙෆ්රීස් |page=69 |publisher=books.google.com |date= |accessdate=9 සැප්තැම්බර් 2013}}</ref>
* {{ARM}}<ref name="CouncilofEurope"/>
* {{HUN}}<ref>{{උපන්යාස වෙබ් |url=http://languagecharter.eokik.hu/sites/languages/L-Greek_in_Hungary.htm |title=ග්රීක් ඉන් හන්ගරි |website=ඩේටාබේස් ෆෝ ද යුරපියන් චාටර් ෆෝ රීජනල් ඕ මයිනෝරිටි ලැන්වේජර්ස් |publisher=Public Foundation for European Comparative Minority Research |accessdate=31 මැයි 2013}}</ref>
* {{ITA}}<ref>හෙළනික ජනරජය: විදේශ කටයුතු අමාත්යාංශය: [http://www.mfa.gr/www.mfa.gr/en-US/Policy/Geographic+Regions/Europe/Relationships+with+EU+Member+States/Italy/ Italy: ද ග්රීක් කමියුනිටි]{{මළ බැඳිය |date=අප්රේල් 2013}}</ref>
* {{ROM}}<ref name="CouncilofEurope"/>
* {{TUR}}<ref>{{උපන්යාස පොත|first=කොන්ස්ටන්ටිනෝස් |last=සිට්සෙලිකිස් |chapter=අ සර්වයිවිං ට්රීටි: ද ලවුසන්නෙ මයිනෝරිටි ප්රොටෙක්ෂන් ඉන් ග්රීස් ඇන්ඩ් ටර්කි |title=දි ඉන්ටර්රිලේෂන් බිට්වීන් ද රයිට් ටු අයිඩෙන්ටිටි ඔෆ් මයිනෝරිටීස් ඇන්ඩ් දෙයා සෝෂියෝ-ඉකොනමික් පාටිසිපේෂන් |editor=ක්රිස්ටින් හෙන්රාඩ් |location=Leiden |publisher=Martinus Nijhoff |year=2013 |pages=294–295}}</ref>
* {{UKR}}<ref name="CouncilofEurope"/>
{{සරලලැයිස්තුවඅග}}
| iso1= el
|iso2b= |iso2t=
| lc1=grc |ld1=[[Ancient Greek]]
| lc2=cpg |ld2={{nowrap|[[Cappadocian Greek]]}}
| lc3=ell |ld3=[[Modern Greek]]
| lc4=gmy |ld4=[[Mycenaean Greek]]
| lc5=pnt |ld5=[[Pontic Greek|Pontic]]
| lc6=tsd |ld6=[[Tsakonian language|Tsakonian]]
| lc7=yej |ld7=[[Yevanic]]
| lingua = {{බුනොලැ|class=nowrap |56-AAA-a |56-AAA-aa</tt> {{small|to}} <tt>-am</tt> {{small|(varieties)}} }}
| glotto = gree1276
| notice = IPA
}}
'''ග්රීක''' (Modern Greek: ελληνικά [eliniˈka] "Greek", ελληνική γλώσσα [eliniˈci ˈɣlosa] "ග්රීක භාෂාව) යනු ඉන්දු - යුරෝපීය භාෂා පවුලේ නිදහස් ශාඛාවකි. දක්ෂිණ බෝල්කන්, එජියන් දූපත්, බටහිර සුළු ආසියාව සහ සයිප්රස් ජාතිකයන්ගේ ජන්ම භාෂාව වෙයි. සියවස් 34 කට අධික ලිඛිත වාර්තා සහිත මෙම භාෂාව, ඉන්දු - යුරෝපීය භාෂා අතුරින් දීර්ඝතම දත්තගත ඉතිහාසයක් සහිත භාෂාව වෙයි. ග්රීක හෝඩිය පදනම් කරගෙන එහි ලිවීමේ ක්රමය සකස් වී ඇත. ලයිනියර් B සහ සිප්රියෝට් අක්ෂර මාලාව වැනි වෙනත් පද්ධතීන් ද ඊට පෙර භාවිත වී තිබිණි. ෆිනීෂියානු අක්ෂර මාලාව මගින් ග්රීක හෝඩිය වැඩි දියුණු වූ අතර ලතින්, සිරිලික්, කොප්ටික් සහ වෙනත් බොහෝ ලිවීමේ ක්රමයන්ද ඇසුරු කර ඇත.
|